Mám mesiac od plastiky kolena. Pred pár dňami som podvečer sedel počas vychádzky na zaslúženom pivku a dal som sa do reči s Evou, ktorá absolvovala rovnakú operáciu ako ja. Od jej zákroku uplynul už viac ako mesiac, čo ma zarazilo, nakoľko ešte stále mala na nohe ortézu a na chôdzu používala barly (to bol aj dôvod, prečo som sa s ňou dal do reči). Dostali sa tu do kontrastu dva rôzne prístupy ku rehabilitácii kolena. V Evinom prípade klasický spôsob opatrného zaťažovania kolena, ktorý na Slovensku bohužiaľ absolvuje veľká väčšina pacientov (volám to hladkanie kolena), verzus moja aktívna rehabilitácia, ktorá núti človeka zaťažovať svaly kolena (správnym spôsobom) už od prvých dní. Eva mi porozprávala, že chodí na rehabilitácie, kde cvičí základné cviky s loptičkou, fit loptou + bicykel. To ma dosť prekvapilo, nakoľko loptičku a fit loptu som prestal používať už po 10 dňoch od operácie, nehovoriac o bicykli, ktorý nie je po plastike kolena v žiadnom prípade ideálna voľba, keďže prvé týždne od plastiky nesmie pacient koleno ohýbať na viac ako 90°, aby si neroztrhol nový väz. Ja už hravo bicyklujem na stacionárnom bicykli, avšak predchádzali tomu 3 týždne posilňovania svalov kolena a kým som nebol schopný robiť lastovičku a drepy na jednej nohe, tak som sa na bicykel neodvážil. Ten kontrast medzi nami bol taký markantný, až mi to celé prišlo ľúto. Eva spomínala subjektívne ťažkosti – opúcha jej operovaná noha (mimochodom to aj mne a nie je to nič príjemné, každý večer mastičkujem heparínom o 100-200). Avšak to nie je dôvod na to, aby sa nemohli posilňovať svaly kolena, ktoré koleno držia celé pohromade. Pacient je na Slovensku väčšinou odkázaný na archaické/komunistické metódy. Kým na mne pri chôdzi už dávno nevidno ani náznak krívania, v Evinom prípade pri mesačnom nosení ortézy a skackaní na barlách dochádza ku enormnému atrofovaniu svalstva, navyše bez výraznejšieho pokroku s rehabilitáciou.
Tento článok je už tretí zo série rehabilitačných článkov určených každému, kto absolvoval operáciu kolena alebo sa na ňu len pripravuje. Zámerom je priblížiť túto problematiku verejnosti, nakoľko nikto pacientov v slovenských nemocniciach (a zdá sa že ani v niektorých rehabilitačných centrách), reálne nepripraví na to, čo ich čaká v najbližších mesiacoch od operácie. Výsledkom sú často spackané rehabilitácie s doživotnými trvalými následkami. Od mojej operácie LCA (s pridruženými zraneniami – fraktúra píšťaly, natiahnutý bočný väz a zranenia meniskov) ubehlo už 30 dní. Prvých 10 dní rehabilitácie z domu nájdeš podrobne v tomto článku. Článok obsahuje aj bonusový materiál na stiahnutie – „Základné rehabilitačné cviky po artroskopii alebo plastike kolena“. Cviky sú určené na prvých 10 dní rehabilitácie, avšak rehabilitačný a tréningový program podľa ktorého postupujem je škálovaný podľa času ubehnutého od operácie a podľa náročnosti jednotlivých cvikov. Obsahuje aj vzorové tréningy s cvičencami v jednotlivých štádiách v závislosti od ubehnutého času od operácie kolena (2,5 týždňa po operácii, 2,5 mesiaca, 4 mesiace, 5 mesiacov od operácie atď.). Kto si ešte kurz nezakúpil, tak kupujte, študujte a hlavne cvičte správne!
Priebeh mojej rehabilitácie:
-
- Prvých 10 dní cviky s loptičkou, fit loptou a expanderom (3x denne).
-
- Ďalšie dni postupné zapájanie náročnejších cvikov určených na získanie sily, stability a mobility. Stále nebolo možné ohýbať nohu na viac ako 90 ° ! Cvičím aj 4,5h. denne.
-
- Dva týždne od operácie: Začalo mi chýbať kardio. Beh a bicykel neprichádza tak skoro po operácii do úvahy, preto cvičím aspoň s TRX (závesné zariadenie) a začínam plávať (s plaveckou doskou a packami). Plávanie je možné v momente, keď sa poriadne zahoja pooperačné rany.
-
- Cviky s TRX orientujem na celé telo, ale s dôrazom na stehná, zadok, panvu. Získavam stabilitu a bez problémov robím už aj rôzne rotačné cviky. Bohužiaľ som si presilil vnútorné a zadné svaly stehna na zdravej nohe (silné bolesti, kŕče) – odstavilo ma to na 5 dní – nútená pauza od akéhokoľvek cvičenia ☹.
-
- Akonáhle som si dal dokopy presil na stehne, pustil som sa do cvikov na koleno, ktoré sú v rehabilitačnom programe zaradené v kategórii „náročné“. Okrem toho som začal boxovať – práca s nohami, stabilita, rotačné pohyby + sila a kardio. Plávanie bohužiaľ odpadlo, lebo v Nitre zavreli jedinú verejnú plaváreň – ako vždy je zavretá na celé leto, údajne kvôli rekonštrukcii. Ak sa nemýlim, podobne to robia aj niektoré plavárne v Bratislave.
-
- 30 dní od operácie zapájam už aj švihadlo – nie je to žiadne sláva, ale je príjemný pocit, že viem trochu vyskočiť na jednej nohe, aj keď zatiaľ opatrne.
-
- Naďalej mám subjektívne problémy. Bolesti kolena a celej nohy sú samozrejmosť, s tým sa človek naučí žiť (po nejakom čase to prejde, predsa plastika je poriadna mäsiarina). Najhoršie sú ale opuchy na chorej nohe, najmä večer je noha badateľne opuchnutá a tvrdá na dotyk. Tiež mám pridružené problémy so spánkom (niekedy by som tú nohu najradšej niekam zahodil), ale našťastie pomaly sa to zlepšuje.
Napriek subjektívnym problémom hodnotím mojich 30 dní rehabilitácie viac než pozitívne. Pomaly sa mi vracia naspäť plná mobilita a to je na nezaplatenie. Rehabilitačný online video program podľa ktorého cvičím nájdeš tu.
